Washi pásky ♥

Kamoši sa mi smejú, že či som blázon, keď som sa tešila z troch lepiacich pások. Nevedia ale, o čo prišli. Tí čo nepoznáte washi pásky- sú to japonské pásky z ryžového papiera, dá sa na ne písať, môžu sa nalepiť na všetko, dobre držia a ľahko sa odliepajú aj z papiera. Videla som ich u mnohých blogeriek a tak som sa rozhodla, že si ich zaobstarám aj ja. Na Slovensku nie je moc obchodov, kde sa dajú zohnať a preto sa objednávajú cez internet. Na väčšine stránok sú drahé ale ja som natrafila na washi-tape.cz, kde ich majú za trošku lacnejšie ceny. Výber síce nie je obrovský ale pásky sú o to krajšie. Výhodou (a veľkým plus) sú milí a ochotní ľudia, ktorí vám pomôžu s problémom, rýchlo odošlú a pribalia aj milé slovko, či zľavový kupón. Ja som spokojná a washi pásky už budem kupovať iba u nich :)
A kde sa ich chystám použiť? Na hocičo! Oblepím si s nimi celú izbu, všetky denníčky, urobím si dekorácie, možno aj nejaké šperky a v neposlednom rade aj na scrapbooking. Na nápady sa môžete tešiť :)

Washi-tape.cz vám môžem len odporučiť :)
Spolu s mojou červenou lepiacou páskou, ktorú mám z Trnavy tvoria nerozlučnú štvoricu. A čo vy a washi pásky? Máte nejaké? Na čo ich používate? Teším sa na vaše komentáre :)

Travel diary - Trnava

Opäť som išla vlakom. Tentokrát na dva dni do Trnavy. Tešila som sa lebo:

1. Milujem cestu vlakom
2. Išla som so super babami
3. Spali sme v peknom hoteli
4. Tešila som sa na také to blogerské chodenie, fotenie a objavovanie :)

Dôvodom našej cesty bola klavírna súťaž a tak sme boli aj patrične vystresované. Nakoniec sme odohrali, stres opadol, výsledky nás netrápili a pustili sme sa do objavovanie mesta. Okrem toho, že je krásne a historické, je tam aj plno malých obchodíkov. Také staré kvetinárstvo s tulipánmi (!) a inými peknými kvetmi, papierníctvo o akom môžem iba snívať, obchodík s dekoráciami či pizza do ruky. Také u nás nie je a preto som sa z toho vytešovala. Doniesla som si odtiaľ plno spomienok a červenú lepiacu pásku s bielimi bodkami, o ktorej ešte napíšem. Okrem toho sme stihili zabehnúť do McDonaldu (ha, už som tam bola tretí krát ale musím povedať, že už tam už dlho nevkročím), a poobzerať mesto. Na nejaké kultúrne pamiatky neostal čas, ale možno niekedy nabudúce.

A viete ktoré sme nakoniec boli? V striebornom pásme, wohohou :)

Tulipány a slnečné dni

Tým, že milujem tulipány sa nemusím chváliť. Presnejšie, som do nich úplne zbláznená. Pred dvoma týždňami som si teda jeden kúpila. Taký jemný a žltý. Taký ako keby mladučký. Svetlozelené šťavnaté lístky a stonka a slniečkové lupienky. Vytešovala som sa z neho ako chorá. Skrášlil izbu, priniesol do nej viac slnka a bola som veselá a bez starosti. Zvláštne, že? Spolu so sladkou kávou, novou brošňou a dokončenou prvou časťou absolventskej práce z výtvarnej tvorili základ pre krásny deň. A k tomu ešte slnko a tá nová sukňa. Čo môže byť v takýto deň lepšie? Pre mňa asi zatiaľ nič.

 

A viete aký je ideálny deň na kupovanie tulipánu? Slnečný pondelok po škole v obľúbenom kvetinárstve.

A čo robíte vy v takéto slnečné dni? Leave me comment, please :)

Travel diary - Košice.

Minulý týždeň sme boli v Košiciach. K napísaniu postu som sa však dostala až teraz. Rozhodla som sa (aby to tu nebolo až také fádne), že napíšem o tom, ako bolo.

Išli sme zo školy na exkurziu. Ráno o šiestej sme už sedeli vo vlaku a do Košíc sme prišli okolo desiatej. Musím vám povedať, že cestovanie vlakom proste zbožňujem a je mi jedno, že som nim išla iba pár krát (o to viac si tú cestu užívam).

Počasie síce nebolo bohvieaké, bolo zamračené a fúkal studený vietor ale nám to akosi nevadilo. V triede sme tri "blogerky" (uau, ako je to možné?) a preto zrkadlovky - v mojom prípade obyčajný kompakt - iba tak cvakali. Navštívili sme Technické múzeum. Planetárium bolo super akurát tá pani by mala popracovať na ústnom prejave. Sieň výbojov, do ktorej sme mali pôvodne namierené bola zavretá a preto sme išli na nejakú expozíciu, meno ktorej som neriešila ale bolo to super. Žiadne nudné technické blbosti. Jednoduché fyzikálne javy boli vysvetlené pomocou pokusov, očných klamov, hádaniek a hlavolamov a návštevník si všetko skúšal sám. Určite odporúčam navštíviť!

Nakoniec sme mali rozchod, počas ktorého sme sa vybrali do Mekáča. Trochu ľutujem, že sme nepochodili námestie, kaviarničky a cukrárne ale to nabudúce. Zlatý klinec programu- zakončenie v Auparku, pretože my taký v meste nemáme, najbližší je 60 kilometrov ďaleko a aspoň pre mňa to bola taká rarita. V H&M som si kúpila tú najkrajšiu čiernu sukňu, o ktorej budem ešte dlho básniť. Cesta naspäť bola skvelá a veľa krát som sa presvedčila, že niet nad dobrý kolektív. Síce mnohí (ba takmer všetci) tvrdia, že sme kolektív strašný, ja si myslím, že keď sa aspoň dvanásti vedia spolu porozprávať je to fajn. To je hlavné. Tento deň bol proste skvelý :)